Je hrdza nedbanlivosť, či krása?

Idete si takto po diaľnici obligátnou 130-tkou a kocháte sa. Zrazu vás po očiach udrie hrzda. Hromada hrdze. Ktorý blbec nainštaloval protihlukovú stenu z takého fejkového materiálu, že ešte minule to bolo strieborné a dnes, keď si idem po mesiaci po zásoby na dedinu, je to celé hrdzavé. No šľak aby to trafil, zas budem zo svojich daní platiť drahú opravu. Zabedákate si, poťukáte si na čelo a šiniete si to ďalej. Zrejme vás ani nenapadne, že ten hrdzavý plech, ktorý tam dali, je vlastne to najlepšie, čo mohli urobiť. Neveríte? Tak sa poďme spoločne pozrieť, ako to s tou hrdzou vlastne je.

Príbeh hrdzavého plechu sa začal písať v roku 1933 v USA, kde bola táto špeciálna oceľ prvý krát patentovaná pod menom Cor-ten (corrosion resistant products). Ako už samotný názov napovedá,  táto oceľ tvrdohlavo vzdoruje poveternostným podmienkam. Ako to však robí? Vo svojej podstate je to nízko legovaná oceľ, čo znamená, že má veľmi nízky obsah uhlíka a iných prímesí. Odolnú patinu si corten vytvára vďaka pridanej medi a fosforu. Pri reakcii so vzduchom tak vzniká ochranná vrstvička hrdze, ktorá nie je porézna, ako obyčajná hrdza, ale je celistvá a neprepúšťa nepriaznivé poveternostné vplyvy do ďalších vrstiev výrobku, čím bráni samotnému prehrdzaveniu.

Corten si tak po predvedení svojich úžasne odolných vlastností veľmi rýchlo získal obľubu a praktické využitie všade tam, kde bolo hrdzavenie železných konštrukcií nežiadúce a náklady na ich údržbu dosahovali astronomických výšok. Začal sa preto využívať ako hlavný stavebný materiál na priemyselných budovách, mostoch, či lodných kontajneroch. Mimochodom, vedeli ste, že oceľ s  veľmi podobnými vlastnosťami sa vyrábala aj u nás, v Československu? Presne tak, výroba sa začala v roku 1968 a tento našinec dostal meno Atmofix.

Aby sme si lepšie vysvetlili, ako Corten vlastne funguje, spomeňte si na prázdniny u babky na dedine, kde ste za trest po vyvedenom lapajstve museli natierať železný plot lebo bráničku. Ešte predtým ju však bolo treba „ošmirgľovať“, potom natrieť antikoróznym náterom a až potom ste mohli plot vymaľovať farbou, ktorú ste na plote chceli mať. Táto práca bola dosť nevďačná, hrdzu ste mali aj za ušami a to čakanie, kým konečne zaschne prvá vrstva, bolo nekonečné. Stačili dva – tri roky a plot bolo treba natierať znova, pretože farba sa postupne olupovala a všade tam začal plot znovu hrdzavieť. Takto to išlo dokola, až si starkí povedali, že si radšej zadovážia betónový plot a bude pokoj.

Keby mali plot z Cortenu, mali by pokoj aj bez betónu. Corten má naopak tú výhodu, že ochranná vrstva hrdze sa neustále obnovuje a tým výrobok v priebehu rokov chráni. Výrobky z Cortenu sú tak v našich zemepisných podmienkach prakticky bezúdržbové a dá sa povedať, že skoro večné. Navyše táto patina mení postupom času svoju farbu a stáva sa tak atraktívnym doplnkom záhrady.

Jedinou nevýhodou tejto ocele je, že na stabilizáciu ochrannej vrstvy potrebuje aj sucho, aby sa vytvorená hrdza stihla vysušiť a stabilizovať. Preto nie je vhodná na použitie v prímorských krajinách, či v subtropických pásmach, kde je vzdušná vlhkosť príliš vysoká. Vytváranie hrdze sa tak nezastaví a nestabilizuje, ale proces korózie prebieha neustále ďalej, až nakoniec Corten úplne prehrdzavie.

Príkladom takto nešťastne použitého Cortenu je (vlastne bol) štadión Omni Coliseum v Atlante, ktorý vydržal oproti očakávaniam iba necelých 25 rokov a pre výsledný havarijný stav nakoniec skončil v riadenej demolácii. V našom klimatickom pásme však také niečo nehrozí a preto je oceľ Corten ideálnym materiálom do našich záhrad a na terasy. Jedine, že by ste mali vlastný dažďový prales, alebo bývali v mokradiach. V tom prípade odporúčame záhradný nábytok z antikoru.

Sčítané a podčiarknuté, Cor-ten je:

• úplne bezúdržbový
• šetrí peniaze a drahocenný čas
• každý kus je originál so svojou vlastnou farbou a kresbou
• výrobky z neho sú multifunkčné, odolné a prakticky nezničiteľné

Tak čo poviete? Dali by ste šancu hrdzi aj vo vašej záhrade?